Následky Druhej vojny
Po zničujúcej Druhej vojne s orkskou hordou zostala lordaeronská Aliancia otrasená a v stave naprostého chaosu. Krvilační orkovia vedení mocným bojovníkom Orgrimom Doomhammerom si prekliesnili cestu nielen zemou trpaslíkov Khaz Modan, ale vyplienili tiež mnoho centrálnych provincií v Lordaerone. Kým bolo vyčínanie orkov konečne zarazené, podarilo sa im spustošiť i odľahlé kráľovstvo elfov Quel Thalas. Armády Aliancie vedené sirom Anduinom, Lotharom, Utherom Lightbringerom a admirálom Daelinom Proodmoorom vytlačili orkov na juh, na zničené územie Azerothu - do prvého kráľovstva, ktoré padlo ešte pred nemilosrdným výpadom orkov. Silám Aliancie sa pod vedením sira Lothara podarilo vytlačiť Doomhammerove kmene z Lordaeronu až do orkmi ovládaného územia Azeroth. Lotharove sily obkľúčili orkskú sopečnú citadelu Blackrock Spire a zahájili jej obliehanie. V zúfalej snahe sa Doomhammerovi a jeho veliteľom podarilo previesť zo Spire smelý výpad a uprostred Horiacich Stepí sa stretol s Lotharovými paladinmi. Po tejto kolosálnej bitke zostali Doomhammer i Lothar oslabení a vyčerpaní. I keď sa Doomhammerovi podarilo Lothara takmer poraziť, nemala smrť tohto veľkého hrdinu taký účinok, v aký veliteľ orkov dúfal. Turalyon, Lotharov najvernejší veliteľ vzal Lotharov zakrvavený štít a zhromaždil žiaľom zničených bratov, aby zahájili bezhlavý protiútok. Pod otrhanými vlajkami Lordaeronu a Azerothu Turalyonové vojská v strašnej, ale víťaznej bitke prevalcovali zvyšky Doomhammerovych síl. Porazeným a izolovaným orkom nezostalo nič iné ako opustiť poslednú stojacu baštu ich moci - Temný Portál. Turalyon so svojimi bojovníkmi prenasledoval zvyšky orkov cez hnijúce Bažiny Smútku až do zdevastovaných Mizerných Krajov, kde stál Temný Portál. Tam, u päty obrovskej brány, stretla sa zlomená Horda a odhodlaná Aliancia v poslednej, najkrvavejšej bitke Druhej vojny. Orkovia stojaci proti presile, pod vplyvom šialenstva z prekliatej krvilačnosti, podľahli hnevu Aliancie. Doomhammer bol zajatý a prepravený do Lordaeronu, jeho rozpŕchnuté kmene boli pochytané a eskortované na sever - až za Lordaeron.
Na druhej strane Temného portálu
Len niekoľko mesiacov po dovŕšení príprav na príchod Spodných ochrancov sa energie Temného portálu zjednotili a otvorili novú bránu do Draenei. Zvyšné kmene orkov na čele
so starším šamanom Ner Zhulom znovu napadli Azeroth. Orkovia mali v pláne zmocniť sa niekoľkých magických artefaktov, ktoré by zvýšili Ner Zhulovu moc, a tak plánovali
otvoriť nové portály do Draenoru, ktoré by im umožnili navždy opustiť svoj k záhube odsúdený červený svet. Král Terenas bol presvedčený, že orkovia plánujú novú ofenzívu
proti Aliancii a tak vyslal svoje armády do Draenoru s úmyslom zničiť orkskú hrozbu raz
a navždy. Sily Aliancie vedené Khadgarem a Turalyonem sa stretli s orkami v blčiacej krajine. Ani zapomoci elfskej hraničiarky Allerie, trpaslíka Kurdrana a vojenského veterána Danatha sa Khadgarovi nepodarilo zabrániť aby Ner Zhul neotvoril portály do iných svetov. Strašná magická búrka, vyvolaná spájajúcimi sa energiami portálu, začala trhať svet na kusy. Ner Zhulovi nasledovanému len tými najvernejšími služobníkmi sa podarilo jedným z portálov uniknúť, keď Khadgar zvádzal zúfalý boj za návrat jeho priateľov do Azerothu. Khadgar čoskoro zistil, že sa ocitol aj so svojimi spoločníkmi pasci v umierajúcom svete a tak nezištne zničil Temný portál aby Azeroth nepostihol ten istý neblahý osud ako Draenor. Jedným slovom - hrdinom sa podarilo zničiť portál a zachrániť Azeroth, avšak otázka či unikli smrti pri agónii Draenoru zostáva nezodpovedaná.
Bitka o Grim Batol
Po zničení Temného portálu sa Aliancii podarilo zadržať väčšinu odľahlých orkských kmeňov, ktoré zostávali v Azerothe. Orkské internačné tábory, vybudované počas Druhej vojny sa zaplnili až po okraj a boli strážené vo dne v noci. Najnovšie sa objavil kmeň Warsong a ten doposiaľ stále unikal hnevu Aliancie. Okrem neho zostávala už len jedna jediná skupina - Dragonmaw - ktorá bola dostatočne početná a silná na to, aby zvrátila krehký mier, ktorý v Lordaerone zavládol. Kmeň Dragonmaw vedený zákerným černokňažníkom Nekrosom sa zmocnil a vďaka drakom a malým jednotkám pešiakov držal značnú časť severného územia Khaz Modan. Nekros si udržiaval svoju moc nad dračou kráľovnou Alexstraszou a jej letkou červených drakov vďaka mocnému artefaktu, známemu ako Duša Démona. Nekros, usadený v starobylej trpasličej pevnosti Grim Batol vybudoval početnú armádu, s ktorou mal v pláne znovuzjednotiť vymierajúcu Hordu. Ani veľká moc černokňažníkovi Nekrosovi nepomohla a jeho plány boli stratené, keď sa objavil bezohľadný mág Rhonin. Rhoninovi a jeho spoločníkom sa podarilo zapomoci bojovníkov trpasličieho hnutia zničiť Dušu Démona a oslobodiť Alexstraszu spod nadvlády orkov. Červení draci prahli po pomste a zapálili kmeň Dragonmaw plameňom a tým v podstate zmietli poslednú základňu orkskej moci z povrchu sveta. Po smrti Nekrosa, posledného orkského černokňažníka, upadli orkovia väznení v internačných táboroch do letargie. Zbavení túžby bojovať a dokonca i umierať stratili všetok zmysel svojho žitia ako bojovníci - a tým pádom aj posledné stopy hrdej kultúry z ktorej vzišli.
Narušitelia Aliancie
V rokoch nasledujúcich po páde Hordy sa začali rôzne národy Aliancie hašteriť a s klesajúcim politickým vplyvom sa množili územné spory. Kráľ Lordaeronu, Terenas, patrón Aliancie, začínal tušiť, že krehké spojenectvo, ktoré vzniklo v najhorších chvíľach, už dlho nevydrží. Terenas presvedčil vodcov Aliancie, aby požičali peniaze a robotníkov na pomoc pri znovuvybudovaní mesta Stormwind, ktoré bolo zničené počas orkskej okupácie Azerothu. Tieto dane spoločne s vysokými výdajmi na údržbu a správu mnoho orkských internačných táborov viedli u veľa vodcov, obzvlášť u Genna Greenmaena z Gilneasu, k presvedčeniu, že ich kráľovstvu by sa darilo lepšie, keby sa od Aliancie odtrhlo. Akoby toho všetkého nebolo dosť, príkri Vysokí Elfovia zo Silvermoonu vypovedali Aliancii vernosť a vyhlásili, že zlé vedenie ľudí bolo príčinou vypálenia veľkej časti ich lesa počas Druhej vojny. Aj keď Terenas elfom taktne pripomenul, že by z celého Quel Thalasu nezostalo vôbec nič, keby stovky udatných ľudí nepoložili svoje životy pri ich obrane, elfovia trvali na svojom a vydali sa vlastnou cestou. Gilenas a Stromgarde povzbudení odchodom elfov vyskúšali šťastie a odtrhnúť sa podarilo aj im. I keď sa Aliancia štiepila, kráľovi Terenasovi zostávali spojenci, na ktorých sa mohol spoľahnúť. Zaviazaní Aliancii stále zostávali admirál Proodmoore z Kul Tiras a mladý kráľ Azerothu Varian Wrynn. Terenasovu vládu taktiež podporovali kúzelníci z Kirin Tor vedení arcimágom Antonidasom, ktorí prisahali Dalaranu svoju oddanosť. Možno najpotešiteľnejším bol sľub Magni Bronzebearda, ktorý vyhlásil, že trpaslíci z Ironforge budú navždy čestními dlžníkmi Aliancie za oslobodenie Khaz Modanu od Hordy.
Nová generácia
Uplynuli roky, napätie sa zmenšovalo a v Lordaerone zavládol trvalý mier. Kráľ Terenas spoločne s arcibiskupom Alonsom Faolom bez prestania pracoval na prestavbe kráľovstva a poskytovaní pomoci národom, ktoré pretrvávali v Aliancii. Južné kráľovstvo Azeroth začalo prosperovať a pod prezieravým vedením kráľa Wrynna sa znovu stalo významnou vojenskou mocnosťou. Uther Lightbringer, vrchný veliteľ rádu paladinov, udržoval mier v Lordaerone ukľudňovaním občianskych sporov a potlačovaním vzbúr odporných naničhodníkov po celej ríši. Admirál Proudmoore, ktorého silná flotila strážila obchodné cesty pred lúpežníckymi pirátmi a nájazdníkmi, udržoval poriadok na šírich moriach. Stredom záujmu obyvateľov sa však stali pozoruhodné činy novej generácie hrdinov. Jediný syn kráľa Terenasa vyrástol v silného, sebaistého mladého muža. Mladý princ bol vychovávaný ako bojovník Muradinom Bronzebeardom – bratom kráľa Magni z Ironforge – a cez svoju mladosť bol považovaný za jedného z najzručnejších šermiarov v Lordaerone. Keď sa blížili Arthasove 19. narodeniny, bol pod vedením lorda Uthera uvedený do Rádu Striebornej ruky. Dobrosrdečný Uther, ktorý sa za celé tie roky stal kráľovi Terenasovi takmer bratom, považoval princa viac za synovca, než len za obyčajného žiaka. Aj keď bol Arthas tvrdohlavý a miestami arogantný, nikto nemohol poprieť jeho odvahu a húževnatosť. Keď pozdĺž hranice s Quel Thalasom začali vyčíňať bandy trollov Zul Amana, Arthas sa s nimi rýchlo vysporiadal a ukončil ich besnenie. Navzdory princovým hrdinským činom sa obyvateľstvo Lordaeronu zaujímalo skôr o jeho osobný život. Po celom kráľovstve sa šírili chýry o milostnom vzťahu Arthasa a lady Jainy Proudmoore. Jaina bola najmladšou dcérou admirála Proudmoora a Arthasovou priateľkou už od detstva. Krásna, ale plachá mladá žena taktiež bola prínosom pre Kirin Tor – radu čarodejov Dalaranu. Jainu vzdelával vážený arcimág Antonidas a hovorilo sa o nej ako o zázračnom dieťati, ktorému sa nadmieru darilo v magických bádaniach a skúmaniach. Navzdory svojim prísnym zamestnaniam si Arthas s Jainou udržovali tesný vzťah. Vzhľadom k veku kráľa Terenasa a jeho zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu by obyvateľstvo rado videlo, ako sa ich milovaný princ žení a pokračuje v kráľovskej pokrvnej línii. Arthasovi s Jainou verejná pozornosť vadila a tak sa snažili držať svoj vzťah v utajení ako sa len dalo. Avšak Jaina sa rozhodla k štúdiu v Dalarane, i keď chápala, že to znamená koniec milostného pomeru. Venovala sa štúdiu celý život a dobre vedela, že jej skutočnou túžbou je túžba po vzdelaní – a nie vyšívanie v trónnej miestnosti. Na nespokojnosť obyvateľov Lordaeronu sa cesty oboch milencov nedobrovoľne rozdelili a obaja sa začali znova venovať svojej práci.
Tiene sa vracajú
Po takmer tridsiatich rokoch mieru začali znovu kolovať zvesti o vojne. Kráľovi špióni hlásili, že povstal mladý, namyslený bojovník, ktorý zhromaždil niekoľko zvyšných orkských kmeňov a vytvoril z nich elitnú bojovú jednotku. Mladý bojovník zamýšľal zničiť internačné tábory a oslobodiť svoj ľud zo zajatia. „Nová Horda" ako skupinu prezývali, nehanebne napadla severné mesto Stratholm a pokúsila sa zachrániť jedného z tam držaných bojovníkov. Horda dokonca zničila Durndholde – pevnosť dohliadajúcu na bezpečnosť internačných táborov – a povraždila dôstojníkov, ktorí pred ňou utekali. Kráľ Terenas vyslal Uthera s jeho paladinmi, aby bojovníka zastavili, ale prekliatych orkov nemohli nikde nájsť. Mladý veliteľ preukázal mimoriadne nadanie pre taktiku – unikli cez Utherovu najväčšiu snahu obkľúčiť ich pri jeho nájazdoch. Tlak z nového povstania orkov rástol a kráľa Terenasa ešte k tomu rozrušila zlá správa z ďalšej fronty. Povrávalo sa, že v severných provinciách sa sformovalo niekoľko údajne „mŕtvych kultov". Tieto kulty do svojich radov lákali rozladených a skľúčených občanov Lordaeronu a ponúkali im namiesto nevoľníctva kráľovi „večný život" na zemi. Po mnoho rokoch pokoja a mieru kráľ Terenas pochopil, že problémy pre jeho kráľovstvo ešte len začínajú. Trochu ho upokojovalo, že Lordaeron doposiaľ prekonal všetky nástrahy, ktoré sa mu postavili do cesty – a že v rukách jeho obrancov, tých nových i tých starých, bude v bezpečí až do nového svitania na lepšie časy...
PRIHLÁS SA