Gul'dan a zrada
V záverečných dňoch Druhej vojny, keď sa víťazstvo Hordy nad Alianciou zdalo takmer isté, vypukol medzi dvoma najsilnejšími orkmi Azerothu hrozivý spor. Odporný černokňažník Gul'dan, hlava tajnej Tieňovej rady, viedol niekoľko odpadlíckych kmeňov proti mocnému Orgrimovi Doomhammerovi, veliteľovi Hordy. Doomhammer pripravoval záverečný útok na hlavné mesto Lordaeronu, útok, pri ktorom by boli rozdrvené posledné zbytky Aliancie, zatiaľ čo Gul'dan a jeho prívrženci opustili svoje stanovište a vyplávali na more. Zmätený Doomhammer stratil Gul'danovou zradou takmer polovicu svojich operačných síl, takže bol donútený stiahnuť sa a vzdať sa tak najväčšej šance na víťazstvo nad Alianciou. Mocichtivý Gul'dan prahol po tom, aby sa sám dostal medzi božstvá. Vydal sa na zúfalé hľadanie po podmorskej Sargerasovej hrobke, kde malo byť prechovávané tajomstvo nepredstaviteľnej sily. Orkov, ktorí ho nasledovali, odsúdil k tomu, aby sa stali otrokmi Plamennej Légie. Svojej službe pre Doomhammera Gul'dan nevenoval žiadnu pozornosť. S podporou
kmeňov Stormreaver a Twilight's Hammer sa mu podarilo vyzdvihnúť z morského dna Sargerasovu hrobku. Keď však otvoril starobylú, zatopenú truhlicu, čakali tam naňho iba posadnutí démoni. Doomhammer túžil vzbúrených orkov za ich zradu tvrdo potrestať a tak vyslal vojská aby Gul'dana zabili a ostatných zradcov priviedli naspäť. Kvôli
svojej ľahkomyselnosti bol Gul'dan šialenými démonmi, ktorých uvoľnil, roztrhnutý na dvoje. Bez svojho vodcu odpadlícke kmene orkov armádam Doomhammera čoskoro podľahli.
I keď bola vzbura potlačená, Horda sa nedokázala zotaviť z hrozných strát, ktoré utrpela. Gul'danova zrada dala Aliancii nielen nádej, ale poskytla im aj dostatok času na preskupenie svojich síl... a na protiúder. Keď Lothar videl ako sa Horda štiepi zvnútra, zobral zvyšky svojich síl a vytlačil orkov na juh, späť do ich domova, Azerothu. Tam aliančné sily pochytali orkov v ich sopečnej pevnosti Blackrock Spire. I keď lord Lothar v bitke pri základni Spire padol, jeho veliteľ Turalyon zhromaždil svoje jednotky v hodine dvanástej a vytlačil Hordu až do hrozivých Močiarov smútku. Turalyonovým silám sa podarilo zničiť Temný Portál, tajomnú bránu, ktorá spájala
orkov s ich červeným domovom Draenor. Horda, odrezaná od posíl z Draenoru a rozdelená neutíchajúcim vnútorným rozbrojom, nakoniec ustúpila a mocným silám Aliancie podľahla. Roztrúsené kmene orkov boli rýchlo pochytané a umiestnené do strážených internačných táborov. Aj keď sa zdalo, že s Hordou je nadobro koniec, našli sa skeptici, ktorí tvrdili, že mier nebude trvať večne. Khadgar, bývalý Medivhov učeň, presvedčil
najvyššie velenie Aliancie, aby vybudovalo pevnosť Nethergarde, ktorá mala dohliadať na ruiny
Temného Portálu a zaistiť, aby v budúcnosti k invázii z Draenoru už nikdy nedošlo.
Ner'zhul a Tieňové kmene
Keď dohoreli požiare Druhej vojny, začala Aliancia podnikať rázne kroky, ktorými by potlačila budúcu hrozbu orkov. V južnom Lordaerone vzniklo niekoľko veľkých internačných táborov, v ktorých mali byť držaný zajatí orkovia. Tábory strážené paladinmi a vojenskými veteránmi Aliancie plnili svoj účel. Napriek tomu že zajatí orkovia boli napätí a túžili znovu bojovať, udržiavali u rôznych typoch dozorcov po vzore starej väzenskej pevnosti Durndholde zdanlivý kľud a poriadok. Strašný svet Draenor však pripravoval orkskú armádu, ktorá mala napadnúť nič netušiacu Alianciu. Starší šaman Ner'zhul – kedysi Gul'danov učiteľ – zhromaždil pod svojou zástavou niekoľko kmeňov, ktoré v Draenore stále zostávali. Ner'zhul plánoval otvoriť v Draenore niekoľko portálov, ktoré by Hordu doviedli na nové, nezničené svety. Energiu do týchto nových portálov však musel získať z niekoľkých Azerothských magických artefaktov. Aby sa k nim dostal, znovu otvoril Temný Portál a vyslal ním svoje po boji prahnúce kmene. Nová Horda, na čele s náčelníkmi veteránmi, akými boli Grom Hellscream z kmeňa Warsong a Kilrogg Deadeye z kmeňa Bleeding Hollow, prekvapila obranu Aliancie a prehnala sa krajinou. Pod Ner'zhulovým operatívnym vedením orkovia rýchlo získali potrebné artefakty a unikli späť do bezpečia Draenoru.Kráľ Terenas veril, že orkovia pripravujú novú inváziu do Draenoru a tak zhromaždil svojich najvernejších vojenských veliteľov. Generálovi Turalyonovi a kúzelníkovi Khadgarovi dal rozkaz, aby sa vydali na výpravu Temným portálom a s hrozbou orkov skoncovali raz a navždy. Turalyonove a Khadgarove jednotky vypochodovali do Draenoru a na spustošenom polostrove Hellfire sa opätovne stretli s Ner'zhulovými kmeňmi. I keď si víťazstvo neodniesla ani jedna strana, bolo jasné, že Ner'zhula už pred dokončením jeho ohavného plánu už nič nezastaví. Ner'zhul úspešne otvoril portály do iných svetov – avšak nevzal do úvahy hroznú cenu, ktorou bude musieť za to zaplatiť. Neuveriteľne silné energie začali trhať samotnú podstatu Draenoru. Keď si Turalyonove sily zúfalo prebojovávali cestu domov do Azerothu, začínal sa svet Draenor rozpadať. Potom, čo Grom Hellscream a Kilrogg Deadeye odhalili šialené Ner'zhulove plány, ktoré by znamenali zánik celej ich rasy, zhromaždili zbytky orkov a unikli do relatívneho bezpečia Azerothu. Keď si Hellscream a Deadeye v zúfalej snahe po slobode prekliesnili cestu pomedzi ľudských obrancov, Temný portál za nimi náhle vybuchol. Pre ich orkov už nezostalo z Azerothu cesty späť... Ner'zhul so svojím kmeňom Shadowmoon prešiel novo vytvorenými portálmi, akonáhle ohromné vulkanické erupcie začali trieštiť kontinenty Draenoru. Keď bol mučený svet pohltený záverečným výbuchom, zdvihli sa hladiny horiacich morí a zaliali roztrieštenú pevninu.
Deň draka
Gromovi Hellscreamovi a jeho kmeňu Warsong sa podarilo uniknúť zajatiu, avšak Deadeye so svojím kmeňom Bleeding Hollow bol chytený a umiestnený do internačného tábora v Lordaerone. Ani draho vykúpené povstanie mu nepomohlo; dozorcovia v táboroch čoskoro nastolili poriadok. Čo však zostávalo agentom Aliancie skryté, bolo veľké zoskupenie orkov, ktoré sa stále voľne preháňalo po severných pustinách Khaz Modanu. Kmeň Dragonmaw vedený neslávne známym černokňažníkom Nekrosom si pomocou starobylého artefaktu, známeho ako Duša Démona, podmanil dračiu kráľovnu Alexstraszu a jej dračiu letku. Nekros s dračou kráľovnou a ďaľšími dračími rukojemníkmi tajne vybudoval v opustenej trpasličej pevnosti Grim Batol novú armádu. Mal v pláne vypustiť na Alianciu svoje sily a mocných červených drakov a dúfal, že sa mu podarí znovu zjednotiť Hordu a pokračovať v ťažení do Azerothu. Nanešťastie, malej skupine bojovníkov hnutia odporu vedenej ľudským čarodejníkom Rhoninom sa podarilo zničiť Dušu Démona a oslobodiť dračiu kráľovnú spod Nekrosovho vplyvu. Alexstraszine draky v hneve rozmetali Grim Batol a na popol spálili väčšiu časť kmeňa Dragonmaw. Nekrosov kolosálny plán na znovuzjednotenie sa ocitol v troskách, akonáhle vojská Aliancie pochytali zvyšných orkov a uväznili ich v novo otvorených internačných táboroch. Porážka kmeňa Dragonmaw predpovedala koniec Hordy – a koniec nespútanej orkskej krvilačnosti.
Apatia a zajatie
Ako plynuli mesiace, dostávali sa do internačných táborov ďalší orkskí väzni. Keď sa tábory začali preľudňovať, bola Aliancia nútená vybudovať na pláňach južne od pohoria Alterac tábory nové. Kráľ Terenas, aby dokázal udržať a zásobovať rastúci počet táborov, zaviedol pre národy Aliancie novú daň. Táto daň, spoločne s rastúcim politickým tlakom vyvolaným pohraničnými spormi, podnietila medzi vodcami Aliancie všeobecný nesúhlas. Začalo byť zjavné, že krehké spojenectvo, ktoré stmelilo ľudské národy v ich najtemnejšej hodine, by sa mohlo kedykoľvek rozpadnúť. V tomto politickom zmätku, ktorý nastal, si mnohí strážnici v táboroch začali všímať znepokojivé zmeny v chovaní svojich orkských zverencov. Frekvencia pokusov o útek z táborov alebo dokonca vzájomných šarvátok sa časom značne znížila. Orkovia sa čím ďalej tým viac stávali chladnými a apatickými. Ťažko sa dalo uveriť tomu, že orkovia – kedysi pokladaní za najagresívnejšiu rasu, akú kedy Azeroth videl – celkom stratili svoju túžbu bojovať. Veliteľov Aliancie zvláštna letargia udivovala, zvlášť keď ešte silnela a orkovia rýchlo chradli. Niektorí uvažovali, že za záhadnou letargiou je zvláštna choroba, šíriaca sa iba medzi orkmi. Avšak arcimág Antonidas z Dalaranu mal pre ňu iné vysvetlenie. Štúdiom toho mála, čo dokázal o dejinách orkov nájsť, Antonidas zistil, že orkovia sa po celé generácie nachádzali pod paralyzujúcim vplyvom moci démonov (alebo mágie černokňažníkov). Bol presvedčený, že orkovia boli skazení mocou démonov ešte pred tým, ako prvýkrát vkročili do Azerothu. Bolo mu jasné, že démoni infikovali orkskú krv a na oplátku im prepožičali obrovskú silu, vytrvalosť a agresivitu. Antonidas predpokladal, že všeobecná apatia orkov v skutočnosti nie je chorobou, ale dlhotrvajúcim rasovým odlúčením od prchavej mágie černokňažníkov, ktorá z nich robila obávaných, krvilačných bojovníkov. Napriek tomu že príznaky boli zjavné, Antonidas nedokázal nájsť na súčasný stav orkov liek. Mnohí ďalší mágovia a taktiež niekoľko významných vodcov Aliancie tvrdilo, že hľadanie lieku pre orkov by bola príliš riskantná záležitosť. Záverom Antonidasovho bádania nad záhadným stavom orkov bolo, že jediný možný liek by musel mať duchovnú podstatu...
Thrallov príbeh
Za temných dní Prvej vojny našiel ľudský dôstojník Aedelas Blackmoore v divočine opustené orkské dieťa. Orkské dieťa, ktoré Blackmoore výstižne pomenoval Thrall (zajatec), bolo dopravené do väzenskej pevnosti Durnholde. Tam si Blackmoore z mladého orka vypestoval obľúbeného otroka a gladiátora. Chcel ho vycvičiť nielen ako vynikajúceho bojovníka, ale aj ako vzdelaného vodcu, lebo dúfal, že využije Thralla ako nástroj moci nad Hordou a získa tak nad jeho súkmeňovcami nadvládu. Ubehlo 19 rokov a z Thralla sa stal silný, bystrý ork. No aj napriek tomu jeho mladé srdce dobre vedelo, že život otroka nie je nič preňho. Než dospel, prenikla k nemu zo sveta za hradbami kopa informácii. Vedel, že jeho ľud, orkovia – ktorých nikdy nestretol – boli porazení a umiestnení do internačných táborov na území ľudí. Doomhammer, veliteľ jeho ľudu, unikol z Lordaeronu a skryl sa neznámo kam. Vedel, že jeden samotársky kmeň stále potajomky funguje a snaží sa uniknúť pozorným očiam Aliancie. Vynaliezavý, avšak neskúsený Thrall sa odhodlal k úteku z Blackmoorovej pevnosti a dúfal, že sa mu podarí nájsť ďalších svojho druhu. Na svojich cestách našiel internačné tábory a zistil, že jeho kedysi mocná rasa je podivne vydesená a apatická. Nenašiel, ako dúfal, žiadnych hrdých bojovníkov, preto vyrazil po stopách posledného neporazeného náčelníka orkov, Groma Hellscreama. Hellscream aj napriek tomu že bol ľuďmi neustále prenasledovaný si doposiaľ zachovával neutíchajúcu túžbu Hordy po boji. Podporovaný len svojim oddaným kmeňom Warsong pokračoval v partizánskej vojne proti utláčaniu svojho väzneného ľudu. Hellscreamovi sa však nikdy nepodarilo nájsť spôsob ako vyburcovať zajatých orkov z ich otupenosti. Vnímavý Thrall, inšpirovaný Hellscreamovým idealizmom, si vypestoval silnú schopnosť vcítiť sa do duše Hordy a úctu k svojim vojnovým tradíciám. Thrall hľadal pravdu o svojom vlastnom pôvode, preto putoval na sever, aby našiel legendárny kmeň Frostwolf. Zistil, že Gul'dan vyslal členov kmeňa Frostwolf do vyhnanstva na začiatku Prvej vojny. Dozvedel sa tiež, že je synom a dedičom orkského hrdinu Durotara – skutočného náčelníka Frostwolfu, ktorý bol zavraždený v divočine zhruba pred 12 rokmi... pod silným vplyvom ctihodného šamana Drek'thara Thrall študoval starobylú šamanskú kultúru svojho ľudu, ktorá bola za hrôzyplnej Gul'danovej vlády zabudnutá. Za nejakú dobu sa z Thralla stal mocný šaman, ktorý sa ujal svojho právoplatného miesta náčelníka kmeňa Frostwolf. Posilnený samotnými živlami a hnaný túžbou nájsť svoj osud, vyrazil Thrall oslobodiť zajaté kmene a vyliečiť svoju rasu z nákazy démonov. Na svojej púti našiel Thrall starého bojovníka Orgrima Doomhammera, ktorý žil celé roky ako pustovník. Doomhammer, ktorý kedysi býval blízkym priateľom Thrallovho otca, sa rozhodol nasledovať mladého, prezieravého orka a pomôcť oslobodiť mu zajaté kmene. Thrallovi sa s pomocou mnoho náčelníkov veteránov nakoniec podarilo oživiť Hordu a dať svojmu ľudu novú duchovnú identitu. Thrall, aby symbolicky oznámil znovuzrodenie svojho ľudu, sa vrátil k Blackmoorovej pevnosti Durnholde a rázne ukončil plány svojho niekdajšieho pána, keď začal obliehať internačné tábory. V bitke pri oslobodzovaní jedného z nich padol Doomhammer. Thrall sa chopil Doomhammerovho legendárneho vojnového kladiva, nasadil si jeho čiernu zbroj a stal sa novým náčelníkom Hordy. V nasledujúcich mesiacoch Thrallova malá, ale rýchlo rastúca tlupa zničila internačné tábory a zmarila úsilie Aliancie premôcť ich dôvtipnejšou stratégiou. Thrall, povzbudený svojím najlepším priateľom a učiteľom Gromom Hellscreamom pracoval na tom, aby žiadny ork už nikdy nebol odsúdený k životu v otroctve – nech už u ľudí alebo démonov.
PRIHLÁS SA